Jednoduché tipy pre šťastnejší život? Začnite pri sebe ešte dnes!

Volám sa Jana Hanzlíková, vyštudovala som psychosociálne štúdiá a téma psychológie je mi veľmi blízka. Pochádzam z južných Čiech. V 37 rokoch som mamičkou dvoch detí. Mimo deti sa starám o svojho manžela, psa a dom so záhradou. Keď mi ostane voľný čas, venujem sa rada joge, prírode, cestovaniu a maľovaniu (na plátno aj tvár).

Pre túto tému som sa rozhodla vďaka vlastnej skúsenosti. Verím, že sa vám článok bude páčiť a že niektoré veci, ak ich uvediete do praxe, vám pomôžu žiť o kvapku lepší život.

Mojím životným mottom je: Tvoriť, užívať si cestu a zakaždým vždy znova vstať.

Keď sa to tak vezme, nestalo sa nič až také hrozné.

Len mi nejako došli sily.

Nemám dorobenú dôležitú prácu. Nestihla som nakúpiť nič na večeru. A tiež ma rozčuľuje, že si tie deti po sebe nič neupratujú.

Pozerám sa na bábiku barbie utopenú v hrnčeku od nedopitej kávy.

Pripadám si rovnako. Utopená. V kolotoči každodenných povinností. Hlava sa mi točí. Som neschopná.

Ach, zase ten neodbytný pocit, že nič nemám pod kontrolou.

Zrazu vidím úplne jasne obraz samého seba s hasičákom v ruke.

Len hasím.

Tam, kde to najviac horí. Raz doma ako mama, raz v práci, raz vo vzťahu ako manželka.

Honom splašiť kostým pre dcéru, dorobiť papiere pre účtovníka, niečo rýchle uvariť, ale tiež aby to jedli. Zložiť ponožky, ktorých vždy polovica zostane. Až niekto odhalí, kam sa stráca, tak to bude na Nobelovku. Prezliecť obliečky, kúpiť narýchlo darček pre manžela k narodeninám ... Koľko že mu vlastne už je??? Jo a nechcela si ísť večer cvičiť? Minule si tiež nebola, pretože ťa predsa šialene bolela hlava. Dnes ale nie je na cvičenie čas. Nestíhaš, dievčatko, musíš to všetko dohnať!

Tak toto bola moja celkom bežná realita pred niekoľkými rokmi a nebudem Vám klamať, aj dnes sú dni, kedy mám pocit, že som "v šmyku".

Takých dní ale výrazne ubudlo vďaka malým jednoduchým zmenám v mojom živote.

Chcem vám napísať o konkrétnych tipoch, ktoré pomohli mne.

Napríklad pomôžu aj vám.

1) Času nebude nikdy viac. Vždy ho bude rovnako. Ide o to, čomu dáme najväčšiu dôležitosť a na čo zameriame svoju pozornosť.

2) Nikdy nie je hlúpe povedať si o pomoc. Často si myslíme, že to všetko zvládneme samé, ale „zvládať“ pre pocit naplneného života často nestačí. Pritom si myslím, že nám, ženám, stačí celkom málo. Nechceme len existovať s večným pocitom jazyka na veste.

3) Pokiaľ občas nedáme sami seba na prvé miesto, nemôžeme sa dobre postarať ani o tie, ktorých milujeme. Nebude na to energia.

4) Krása života a jeho zmysel nie je o hľadaní dokonalosti.

Na každý deň si napíšte veci, ktoré treba urobiť a tie postupne škrtajte

Dlho som robila tú chybu, že som si písala len veci, ktoré sa týkajú práce a potom aj schôdzky, lekára atď. Zabúdala som na veľa vecí, ktoré sa týkajú domácnosti, upratovania, ale aj odpočinku, voľného času a koníčkov. Nedošlo mi, že tam treba písať nielen povinnosti, ale aj tie „radosti“!

2) Začnite sa na svoj život pozerať ako na investíciu
Predstavte si, že ten čas, ktorý vám do konca života zostáva, je napríklad 1 000 000 Sk. Teraz je na vás, za čo ten milión miniete. Milión predstavuje môj čas a energiu, ktorú venujem tomu, čo robím. Čomu a komu dám napríklad tisícku svojho času.

Čo mi to prinesie? Posunem sa niekam? Naučí ma to niečo? Urobím dobre svoju prácu? Alebo stačí, aby prevládalo aj niečo také obyčajné, ako "dobrý pocit", radosť, naplnenie, jednoducho dobrá energia... Potom to ide do plusu a podľa mňa to má zmysel.

Za tú časovú tisícku tiež môžem dve hodiny ležať doma v posteli. Otázka je, čo mi to dáva. Kúšam sa nudou, v blbej energii a som potom ešte viac unavená? Potom je to strata energie. Relaxujem a cítim sa potom dobre a oddýchnuto? Potom to ide do plusu.

Takže keď robíme veci alebo trávime čas s ľuďmi, kde nás to viac hádže do mínusovej energie, než do plusovej – má to zmysel?

Toto mi veľmi pomohlo v zmysle, čomu a komu svoju tisícku = svoj čas, dám.

Takže tá dôležitá otázka je: za čo chceme utrácať svoj život?

3) Naučte sa hovoriť NIE všetkému, čo vás rozptyľuje od toho, čo práve robíte

To sa týka aj zvonenia telefónu, sociálnych sietí alebo nečakaného pozvania na kávu, keď práve potrebujete dokončiť dôležitú vec do práce. Ale platí to aj opačne – keď sa naozaj venujete sebe alebo rodine, opäť to robte poctivo a neťahajte do toho prácu. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že je to najväčší zabijak rodinného šťastia.

4) Jeden týždeň si niekam píšte všetko, čo musíte zaistiť v rámci rodiny

Poznáte to, že musíte myslieť na všetky nákupy rôznych potrieb, zabezpečenie náhradného oblečenia, pripomínanie úloh, varenie, upratovanie? Jednotlivé úlohy nestoja za reč, ale ich súčet vytvára psychickú nálož. Píšte si ich. Môžete ich potom ukázať partnerovi, ktorý naozaj často ani netuší, čo všetko musíte zariaďovať. Skúste otvoriť diskusiu na tému, čo by mohol robiť on (alebo niekto iný).

5) Každý sme zodpovedný za svoje vlastné šťastie. Čas od času sa zamerajte len sami na seba

A nie, nie je to sebecké, pretože keď my samy nemáme energiu, ako tu môžeme byť pre ostatných? To dovolenie starať sa o seba, vám nikto nedá, môžete ho dať len sama sebe. Sebastarostlivosti ale nemusia byť len luxusné wellness pobyty, ale také tie malé veci na pár minút, čo vo výsledku urobia veľa. Ísť sa prejsť do prírody, dať si obľúbené jedlo, drink alebo masku, prečítať si knižku, zacvičiť si alebo si pustiť seriál. Napíšte si zoznam toho, čo vám energiu dáva, pri čom dokážete vypnúť hlavu. A všetky tieto veci si píšte pravidelne do diára.

Sú skutočne rovnako dôležité ako vaša práca a ďalšie povinnosti.

6) Neustála honba za dokonalosťou je niekedy zabijakom spokojnosti

Sociálne siete ako výkladné skrine dokonalých životov k tomu veľmi neprispievajú. Všetci ale vieme, že životy nás všetkých sú v neustálom pohybe a bez ohľadu na sociálny status všetci žijeme tie isté starosti. Naše životy kmitajú od uprataného k neupratanému, od vybaveného k nevybavenému, od lepších dní k tým horším a zase späť… Raz ste dole, raz hore. A tak stále dookola. To, čo je vyladené dnes, od zajtra začína nanovo žiť svojim vlastným životom. Je to neustály kolobeh, ktorý sa nedá udržať v statickom stave. A v tomto kontexte je dokonalosť len nejaký prelud, za ktorým nemá moc zmysel sa hnať.

Prajem vám umenie spoznať to dôležité od nedôležitého.

Odvahu hovoriť si o pomoc.

Vôľu hovoriť "nie" tam, kde chcete hovoriť "nie".

A rešpekt k sebe a vlastným potrebám.

Veď je naozaj len na vás, za čo miniete ten „milión“, čo vám zostáva.

Jana Hanzlíková